Bolesť a utrpenie dve slová, ktoré siahajú do hĺbky našej duše. Osho to veľmi pekne vystihol v jednej svojej knihe. Citujem-potešenie nikdy nejde do hĺbky. Nie je možné, už samotná povaha potešenia je povrchná. A tak ľudia, ktorí si nažívajú v blahobyte a neprestajne sa vyžívajú v pôžitkoch, vždy zostanú povrchní, plytkí. Je ťažké nájsť hĺbku v bohatom človeku. Môžeš ju nájsť v žobrákovi, no ty sa naňho ani nepozrieš, pretože je to žobrák-ale neupínaj sa príliš na svoje predsudky. Keď okolo teba prejde žobrák , pozeraj sa! Veľa toho pretrpel, žije vo veľkej bolesti a bolesť dáva hĺbku. Boháč je plytký a povrchný-užíva si. Pôžitky nesiahajú veľmi hlboko.
Stotožňujem sa s Oshovou filozofiou a jeho pohľadom na život. My ľudia sme veľmi povrchní a radi hneď na prvý pohľad človeka odsúdime. Veľmi často sa stretávam s otázkami –prečo práve ja musím toľko trpieť a toľko bolesti znášať. Treba si uvedomiť, že všetko v našom živote má svoj dôvod. Utrpením rastieme a približujeme sa k Bohu, okresáva sa naše ego a stávame sa lepšími a krajšími. Naša duša si vybrala plán duše ešte pred narodením. Ak v minulom živote žila bohémsky a správala sa nemilo a nevľúdne v tomto živote bude žiť v pokore, v utrpení a v biede, pretože sa tak rozhodla. Aj napriek tomu , že trpí vo svojej podstate je šťastná.
Naučte sa prijať svoj osud i keď chutí trpko a nie je sladký ako cukor, med. Každé utrpenie, bolesť je ako na čele vráska a posúva nás vpred…
Keď okolo teba prejde žobrák , pozeraj sa! Neotáčaj sa mu chrbtom a ani nemeň smer. Možno práve ty uvidíš v jeho tvári žiariť lásku a v očiach trblietavú iskierku nádeje.