Kráľ nato rozkázal všetkým mocným vo svojej ríši, mudrcom a kňazom, aby mu priblížili Boha. Hrozil im najprísnejšími trestami, ak to nedokážu. Dal im na to lehotu troch dní.
Smútok zachvátil všetkých obyvateľov kráľovského paláca, všetci čakali na svoj skorý koniec. Presne po troch dňoch okolo obeda kázal kráľ, aby všetkých predvolali pred neho. Ale ústa mocných, múdrych a kňazov ostali nemé – a kráľ bol pripravený vo svojom hneve vyniesť rozsudok smrti.

Tu prišiel z poľa jeden pastier, ktorý sa dopočul o kráľovskom rozkaze a povedal: “ Dovoľ mi, kráľ, aby som splnil tvoje želanie“. Kráľ odvetil: „Dobre, ale pamätaj, že ti ide o hlavu“! Pastier vyviedol kráľa na čistinku a ukázal mu na slnko so slovami: “ Pozeraj sa naň“. Kráľ zdvihol hlavu a chcel sa pozerať na slnko, ale žiara mu oslepovala oči, nuž sklonil hlavu a zavrel oči“. „Chceš vari, aby som prišiel o zrak“? pýtal sa pastiera. „Ale kráľ, veď je to len jedna vec zo stvorenstva, maličký odblesk veľkosti Božej, malá iskierka Jeho žiariaceho ohňa. Ako chceš potom svojimi slabými, slzavými očami pozerať na Boha? Hľadaj ho inými očami“.

Nápad sa kráľovi sa zapáčil a povedal pastierovi: “ Spoznávam tvojho ducha, vidím veľkosť tvojej duše. Odpovedz mi však na otázku: Čo bolo pred Bohom?“ Po chvíľke premýšľania pastier prehodil: „Nehnevaj sa na moju prosbu, ale začni rátať“! Kráľ začal: „Jeden, dva …“ Pastier ho prerušil: „Nie tak, začni s tým, čo je pred jedničkou“! „Ako by som to mohol? Veď pred jedničkou niet ničoho“! „Veľmi múdro hovoríš, pane. Ani pred Bohom nebolo ničoho“!

Táto odpoveď sa páčila kráľovi ešte viac ako predchádzajúca. „Bohato ťa odmením, ale predtým mi zodpovedz ešte tretiu otázku: „Čo robí Boh“? Pastier zbadal, že kráľovo srdce zmäklo. Povedal: „Dobre, aj na túto otázku možem odpovedať. Ale prosím ťa, dovoľ, aby sme si na chvíľu vymenili svoje šaty“!
Kráľ odložil šaty, znaky svojej kráľovskej hodnosti, obliekol do nich pastiera. Na seba navliekol neúhľadný plášť a pripol si pastiersku kapsu. Pastier sa teraz posadil na trón, uchopil žezlo a ním ukázal na kráľa, ktorý stál pred stupňami trónu s jeho pastierskou kapsou: „Vidíš, toto robí Boh. Jedných povyšuje na trón a iným prikazuje zostúpiť“. Potom si pastier opäť obliekol svoje vlastné šaty. Kráľ však stál celý bez seba. Posledné slovo tohoto prostého pastiera ho pálilo v duši. A zrazu spoznal sám seba a so znakom opravdivej radosti zvolal: „Teraz vidím Boha“!