„Buď v pokoji. Pozoruj. Načúvaj. Buď prítomný. “ Eckhart Tolle.

Žijeme tu a teraz v prítomnom okamihu bytia. Priznám sa a dosť ma zaskočilo, zarazilo, zamrazilo až niekde v  kostiach ponuka nemenovanej slovenskej banky poistenie pohrebných nákladov. Príde mi to morbídne. Pani v banke v mojom veku mi polichotila slovami ,,Povedzme si na rovinu už nie sme najmladší“! 🙂 a to je zrejme asi dôvod  a  najvyšší čas si sporiť na pohreb, som si v duchu pomyslela 🙂 Nezabudla podotknúť, že ona toto poistenie už má. V tej chvíli  som mala pocit, akoby som sa ocitla v márnici a nie v banke, alebo medzi štyrmi chladnými stenami kde nie je východ a ani únik. Radšej by som bola na Bali 🙂 Presviedčať ju a hovoriť o pozitívnom myslení by nemalo v tom danom momente žiadny hlboký význam.  Ešte sa necítim byť stará a nenechávam teraz hovoriť svoje ego, ale ide o to ako sa človek cíti, myslí a čo bude to si tvoríme z  časti my sami. Programovaním mysle si vytvárame naše životné príbehy a obraz. Podobne ako počítač. Keď sa cítime byť šťastní sme šťastní, keď zas naopak chorý tak sme chorí a tým pádom dlhší čas trvá naše uzdravenie atď. Ak  príde ten čas a Boh si povolá moju dušu ostane tu iba moje telo nie môj chrám. Viem, že prídu aj financie aj niekto kto sa oň postará, pretože verím vyššiemu princípu, vyššiemu Ja zákonu rovnováhy dávania a prijímania. Dôveruj  a Ver tieto silné slová, ktoré znejú ako mantry  by sme sa mali naučiť nie len  vysloviť ale častejšie aj používať. Chápem ľudí pracujúcich v bankách a v iných podobných inštitúciách plnia si len to čo im ich nadriadení zhora nadiktujú, nariadia a robia si v podstate svoju prácu, tak ako každý jeden z nás. No možno by nebolo zlé a od veci trošku niečo zmeniť, alebo naladiť sa na pozitívnejší program 🙂